Po veselom lúčení s našimi maturantmi a náročnom maturitnom skúšaní, prišiel 25. máj 2018. Bol to deň, keď naposledy vkročili do našej školy ako právoplatní stredoškolskí študenti. A my sme mali tú možnosť stráviť tento deň s nimi.
Ich módne róby sme si všimli už ráno počas ruchu prestávky. Vytasili svoje najlepšie kúsky a hneď bolo vidieť, kto je maturant, aj bez prítomnosti zelenej stužky na hrudi. Zaplavila ma neistota, keď som si predstavila, že ja a moja trieda sme tí, ktorí tu budú už ďalší rok za najstarších. Ale späť k téme. Všetci gymnazisti aj so stredoškolskými profákmi sme sa po 4. hodine presunuli do kláštora – nášho mestského kostola, kde mávame sv. omše – aby sme pospevovali a pomodlili sa za Veľkú sedmičku, našich maturantov. Na kázni nechýbali povzbudivé a poučné slová nášho otca saleziána a vypočuli sme si aj skúsenosti štvrtákov za celé ich štúdium.
V závere nechýbal príhovor a ocenenie od riaditeľa a predslov maturantov. Z očí niektorých ľudí v tom momente vyhŕkla aj slzička smútku. Musím povedať, že aj mne budú chýbať.
Kristínka Kaščáková
[huge_it_slider id=“45 „]