Cirkevná spojená škola v Bardejove

V tomto školskom roku sme pilotne vyskúšali v našej škole žiacku ligu halového veslovania. Zatiaľ sme mali zapožičaný trénažér veslovania a skúšobne sme spustili súťaž na hodinách telesnej výchovy pre žiakov. Podľa záujmu chceme spustiť aj súťaž učiteľov a zamestnancov a pripojiť sa do celoslovenskej ligy halového veslovania so zadávaním výsledkov pripojením trénažéra priamo cez internet. Tak sa naskytne možnosť porovnať si svoje výsledky v rámci Slovenska a zúčastniť sa na celoslovenskom sústredení. Ideme do toho? Prečo halové veslovanie Školská liga halového veslovania

K ďalším z úspechov našich študentov možno pripísať druhé miesto na krajskom kole súťaže stredných škôl o olympionizme. Dňa 9.5. 2012 sa na pôde fakulty športu Prešovskej univerzity v Prešove uskutočnilo krajské kolo súťaže, ktoré spolu s fakultou športu organizoval aj regionálny Olympijský klub v Prešove na čele s jeho predsedom PaedDr. Vincentom Lafkom, PhD. na ktorú sa naši traja študenti – Lukáš Kendra, Michael Gajdoš a Veronika Miklušová pod vedením Mgr. Antona Duboveckého svedomito pripravovali už od začiatku školského roka. Fakt, že nešlo len o teoretickú súťaž, ako to bolo uvedené v propozíciách, ale povinnosťou súťažiacich bolo zúčastniť sa aj pohybových aktivít, našich nadaných teoretikov veľmi prekvapil a v konečnom dôsledku sa stal príčinou zisku pekného, avšak nie celkom uspokojujúceho druhého miesta. Súťaž viedla prodekanka fakulty športu, doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. spolu s ďalšími doktorantmi tejto fakulty. Hosťom súťaže bola Katarína Ráczová, 3 – násobná účastníčka olympijských hier v rokoch 1972 v Mníchove, 1976 v Montreali a 1980 v Moskve. Ako v diskusii so súťažiacimi uviedla, pripravovala sa aj na olympiádu v roku 1984 Los Angeles, avšak z politických dôvodov jej a ďalším športovcom táto účasť nebola povolená. A taktiež, člen strieborného hádzanárskeho družstva z olympijských hier v Mníchove v roku 1972 Vincent Lafko. Súťaž pozostávala z dvoch blokov. Prvým bol test teoretických vedomostí a tým druhým bol kombinovaný blok, ktorý mal formu akejsi spoločenskej hry a pozostával z tematických otázok, športových aktivít a samozrejme, aj šťastia pri hode kockou. Doplnkovou aktivitou bola diskusia so spomínanou bývalou športovkyňou, a tiež členom strieborného hádzanárskeho družstva z olympijských hier v Mníchove v roku 1972 Vincentom Lafkom v priebehu ktorej sa súťažiaci mali možnosť dozvedieť zaujímavé informácie nielen o olympijských hrách, ale aj zo života vrcholového športovca v minulosti. V konečnom dôsledku odchádzali naši „olympionici“ zo súťaže ako spokojní majitelia strieborných medailí.                                              Michael Gajdoš

Súťažiť na Červenom kríži? Pre niekoho nepríjemnosť, záťaž, obavy; ale pre našich chlapcov sextánov veľká výzva. Z tohto dôvodu sme sa 6. júna 2012 vybrali súťažiť na Červený kríž v Bardejove, ako inak, nabití vedomosťami a očakávaním. Súťažilo navzájom šesť družstiev v resuscitácii, ošetrovaní poranení a testových otázkach. Veliteľom nášho družstva bol Maximilián Lamanec, ostatní členovia – Milan Maďar, Ján Kovaľ, Ján Čegiň a Šimon Artim. Zuzka Nováková, ich spolužiačka, bola jednou z figurantiek a prezentovala zatvorenú zlomeninu dolnej končatiny. Chlapci nakoniec vybojovali sympatické 3. miesto v územnej súťaži SČK pre stredné školy. K úspechu im týmto gratulujem a želám aj naďalej veľa chutí zapájať sa do podobných aktivít.                                                                                                                                                                 Mgr. Jana Harčarufková

Ako sa môže obyčajný všedný deň stať zvláštnym? Napríklad aj tým, keď dokážeme urobiť niečo viac ako sa od nás čaká. Túto premenu dňa sme zažili aj dnes v škole. Naša školská kaplnka sa zaskvela 1. júna 2012 zvláštnym jasom. Jej oltár po oboch stranách Bohostánku ozdobili dve sochy: Socha Najsvätejšieho srdca Ježišovho a socha Nepoškvrneného srdca Panny Márie. Nezištným darcom je rodina Onipkova, rodina nášho študenta, ktorej týmto vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať a vyprosujeme hojnosť božích milostí. Symboliku tohto daru umocňuje aj skutočnosť, že sochy boli darované práve na prvý piatok v mesiaci júni, ktorý je zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Nech prostredníctvom týchto dvoch sôch v kaplnke sa naše zmysly môžu ľahšie pozdvihnúť bližšie k Bohu, aby sa naša škola viac posväcovala a vzrastala v láske k Bohu a k ľuďom. Je to výzva pre nás všetkých v škole, aby sme dokázali viac prežívať a uskutočňovať vo svojich životoch tajomstvá pryštiace zo srdca kaplnky – Bohostánku, ktoré nás prenikajú pri každej sv. omši. Deo grátias!  

Národný ústav  certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM), ktorý má „pod palcom“ celoštátne maturity, zverejnil podrobné výsledky centrálne zadávaných úloh – externú časť maturitných skúšok. Pre nezainteresovaných len toľko, že sú to testy, ktoré sa píšu z vyučovacieho jazyka, cudzieho jazyka a matematiky a hodnotia sa objektívne centrálne. Naša škola sa v matematike umiestnila v hodnotení na 4. mieste na Slovensku. Tešíme sa aj z toho, že nás na tento fakt upozornil náš študent. Je vidieť, že našim študentom je škola „srdcovkou“ a sú vnímaví na otázky týkajúce sa ich štúdia. Bližšie o výsledkoch: http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/tu-su-rebricky-skol-podla-vysledkov-maturit.html  

Počas týždňa maturít mali študenti nižších ročníkov iný program ako počas „obyčajného“ školského týždňa. Učili sa, ale iným spôsobom. Stretli sa s viacerými zaujímavými ľuďmi, ktorí už niečo v živote dokázali. Dozvedeli sa o ich práci, záujmoch a veciach ktoré  napĺňajú ich  život.  Akademický sochár Martin Kutný, v utorok 22. mája 2012, prišiel na pozvanie p. prof. Skurkovej medzi študentov septímy a tretieho ročníka. Známy bardejovský umelec porozprával prítomným o reštaurovaní skvostu  Baziliky sv. Egídia, súsoší Golgoty. Pán Kutný so zaujatím sebe vlastným rozprával o všetkých detailoch reštaurovania daného diela. Spomína si na hlboký zážitok, keď pri inštalovaní súsošia pribíjal na kríž Kristov corpus, začali práve biť zvony z veže baziliky. Veľmi silný moment, kedy mu až mráz prešiel po chrbte. Študenti videli ako vyzerali sochy pred reštaurovaním, ako po ňom. Aké technológie a náradia používajú reštaurátori pri rekonštrukcii vzácnych pamiatok. Spoznali náročnosť práce, ktorej atribútom je úcta k pôvodnému tvorcovi a nekonečná trpezlivá mravčia práca. Výsledok obnovy všetci poznáme, veď baziliku navštevujeme viac menej pravidelne. Ale teraz už vieme, koľko námahy sa za tým skrýva. Mimochodom, k dielam sochára Martina Kutného patrí aj nový oltár v bazilike. O ňom niečo viac v budúcom školskom roku.  

V pondelok 28. mája 2012 sa študenti sexty v rámci hodín geografie zúčastnili exkurzie vo firme KAMAX. Táto firma sa zaoberá výrobou prípravkov na výrobu skrutiek, ktoré sú montované do áut.  Takému strojárskemu závodu sa hovorí nástrojovňa. Podrobnosti o výrobe   sa zúčastnení dozvedeli od veľmi ochotného sprievodcu pána Benku. Jeho výrečnosť rástla s očividným záujmom prítomných. Študenti videli na vlastné oči, ako sa kus železa premieňa na opracovaný lesklý strojársky výrobok.                    Mgr.Z.Skurková

Naši absolventi, bývalí oktaváni majú za sebou 21. 5. -24. 5. 2012 snáď najdramatickejší, ale zároveň najkrajší týždeň ich doterajšieho života, ktorý sa trvalo zapíše do ich curiculum vitae. Skončila zábava a hranie sa na maturantov akciami ako stužková, písomky, či rozlúčka so školou pred akademickým týždňom. Rána toho týždňa boli plné vyplašených očí, zvierania žalúdka, do ktorého sa nič nedalo dostať, hlava ťažká od vedomostí, pocit prázdnoty. Ruky na chodbe pred osudnými dverami zvierajúce zošity a knihy, ale prenos medzi očami a mozgom akosi nefungoval. „ERROR! Preťažená sieť!“ – hlásil mozog a odmietal prijímať ďalšie informácie a neuróny iskrili a skratovali ako novoročný ohňostroj. Keby v tento týždeň boli počuteľné strelné modlitby maturujúcich, bol by v škole rachot ako na vojenskej strelnici. Tu si človek uvedomí absurdnosť upokojovania útechy starších kamarátov, že je to len brnkačka a formalita. Ani najlepší majster autosugescie by tomu neuveril a neostal pokojný ako Angličan na Slovensku. Je to tu a ja sám to musím zvládnuť! Na druhej strane bolo ojedinele počuť buchot padajúcich skál zo srdca po úspešnej skúške, nekontrolované pohyby radosti vychádzajúcich z triedy s výrazom absolútnej dezorientácie, slzy poväčšine šťastia a tá konečná radosť vyvážila ba prekonala všetky krušné chvíle predtým. Zase sa overilo a potvrdilo pravidlo, že kto to mal ťažšie na cvičisku, ľahšie zvládal na bojisku. Profesori, komisia, boli ako naša rodina, rodičia. Spravodliví, ale milosrdní. Po úspešnom zvládnutí maturít, hneď na druhý deň, nasledovalo slávnostné vyradenie absolventov. Slávnostnú chvíľu umocňovala úvodná slávnostná sv. omša, skrášlená nádherným spevom školského zboru Prameň, v ktorom si zaspievali naposledy niektoré absolventky a prežitá tiež poslednýkrát s mladšími spolužiakmi, ktorí so zbožnou závisťou pozerali už na ABSOLVENTOV v prvých laviciach. Sv. omšu ako poďakovanie za krásnych 8 rokov celebrovali obidvaja naši kňazi kaplán Peter a salezián Ján. Je to nevšedná možnosť a privilégium nášho gymnázia lúčiť sa s absolventmi v krásnom a svätom prostredí chrámu. Potom príhovorom absolventky Moniky Homiakovej z OKT B, začala na pokyn pani zástupkyne Eriky Ronďošovej oficiálna rozlúčka so školou. Pán riaditeľ odovzdal ako ocenenia ďakovné listy aktívnym študentom a potom nasledovalo preberanie maturitných vysvedčení, podpisovanie protokolov a prevzatie zaslúžených knižných darov, kvetov, venovaných o rok mladšími spolužiakmi – septímanmi a tretiakmi, suputníkmi v edukácii  a praktických spomienkových darčekov venovaných školou. V závere sa prihovoril absolventom riaditeľ školy, z ktorého príhovoru vyberám niekoľko myšlienok: „Úspešne ste zvládli maturitné skúšky a zažili dotyk neba. Napätie opadlo a teraz pred sebou vidíme mladých zrelých ľudí, plných elánu a očakávania nového života. Tvorili sme za osem rokov jednu rodinu, aspoň sme sa o to snažili. Stali sme sa navzájom súčasťou svojich životov a je krásne, že toto puto spolupatričnosti k strednej škole ostáva v človeku často po celý život. Stále to bude  – Môj gympel, moja škola, naša škola…. Veď škola to nie sú len múry, ale každý z vás tu zanechal kúsok svojho života, svojho jedinečného a osobitého „ja“. Vaše zážitky, smiech i ťažšie skúsenosti dýchajú stále v tejto škole a oni tvoria tú „našu“ školu. Nezabúdajte, že všetci ste skvelí a jedineční! Chcem poďakovať i touto formou vám, absolventom školy. Lebo nie len vy ste čerpali vedomosti a skúsenosti v tejto škole medzi nami,  ale aj my ostatní – pedagógovia, zamestnanci aj mladší spolužiaci sme boli obdarení vašou prítomnosťou medzi nami. Prežili ste medzi nami prakticky polovicu svojho doterajšieho života. Po ôsmich rokoch stojíte pred nami zoči-voči ako zrelé osobnosti pripravené samostatne vstúpiť bránou do života, odhodlaní sa popasovať o svoje ideály. Svojím životom, postojmi, ďalším štúdiom a poctivou prácou, svojimi osobnými úspechmi šírte dobré meno sebe aj tejto škole, z ktorej sa ako zrelí mladí ľudia rozpŕchnete po celej našej vlasti. Ubezpečujem vás, že keď si nebudete vedieť rady, brány našej školy a naše srdcia sú vám stále otvorené. Radi sa s vami podelime o vaše radostí aj starostí, ktoré určite v živote prídu. Stále tu budete doma medzi svojimi. Nech dobrotivý Pán Boh požehnáva vaše ďalšie kroky životom.“ Bodku za slávnosťou urobili absolventi hymnickou tradičnou piesňou – Gaudeamus igitur a spoločnou fotografiou pred oltárom.

Biblista, žurnalista doc. Róbert Lapko, Th.D. et PhD., sympatický kňaz košickej arcidiecézy od 1.9. 2010 ako 38 ročný menovaný za prorektora pre výchovu a mobility na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Viac o ňom sa dozviete na ww.tf.ku.sk – kliknutím. V stredu 23. mája v čase maturít prišiel na pozvanie riaditeľa do našej školy spolu s asistentkou, absolventkou ich univerzity, aby sa neformálne porozprávali z tretiakmi a septímanmi nášho gymnázia (v príjemných priestoroch pastoračného centra na Družbe) o Katolíckej univerzite v Ružomberku, o štúdiu v zahraničí, o katolíckych školách a ich možnostiach a význame.  Svoje slová podložil pán docent ako biblista Svätým Písmom. Podobnú návštevu sme už zažili pre ostatnýkrát pred rokom, keď medzi nás prišiel charizmatický rektor KU prof. Tadeusz Zasępa. Teraz sme mohli privítať medzi nami jeho prorektora doc. Lapka. Poďakovanie za priestory patrí p. dekanovi mons. Pavlovi Martonovi a kostolníkovi pastoračného centra. Položili sme základ spolupráce, ktorá v týchto dňoch pokračuje spoločným Projektom akademického partnerstva filozofickej fakulty so strednými školami. Medzi vybrané patrí aj naša škola. Z listu dekana FF KU vyberám: „Vašu školu oslovujeme preto, lebo ju považujem za kvalitnú, a preto vhodnú pre účasť v projekte.“ Je to pre nás zaväzujúce pokračovať v kvalitnej práci a v užšej spolupráci, ktorá bola načrtnutá počas vzácnej návštevy medzi prorektorom Róbertom Lapkom a riaditeľom školy Františkom Gerčakom.