Cirkevná spojená škola v Bardejove

Slabšie povahy už ani nepamätajú, že boli letné prázdniny.  Minulosť je dobre uložená v trezore Božieho milosrdenstva. To, čo bolo počas prázdnin, už teda nezmeníme. Čo však môžeme meniť svojím pričinením je budúcnosť. Je pred nami školský rok. Môžeme ho urobiť úspešným, zaujímavým, ale aj nudným prepadákom. To máme vo veľkej miere vo svojich rukách. To, čo sa dá napraviť, napravme, zbúrané postavme. Je čas zázrakov, čas na zmeny. Vítame prvákov na štvorročnom gymnáziu. Veríme, že tu nájdu spriaznené duše, priateľov a prostredie, kde sa budú cítiť príjemne ako doma.  Zodpovednosť v plnení úloh kladiem najmä na srdce štvrtákom na štvorročnom a oktavánom na osemročnom zameraní štúdia. Maturity už počujem prichádzať k dverám našej školy. Čo nevidieť zaklopú na vaše dvere, maturanti, a budú od vás chcieť vyúčtovanie. Mnoho ste dostali, mnohé sa bude od vás žiadať. Ste pripravení? To nie je strašenie, lež otcovsky mienená rada. Kto poriadne ešte nezačal, tak vedzte, že je 5 minút po dvanástej. Vy ostatní študenti zoberte štúdium vážne, aby vás maturity a hlavne život nenašli nepripravených.  My, pedagógovia a zamestnanci školy, vám budeme všemožne pomáhať. Prežívame spolu s partikulárnou cirkvou Rok svätých Cyrila a Metoda a tiež o krátku chvíľu aj rok viery, preto sa snažme spolu využiť všetky duchovné prostriedky a milosti, aby sme rástli nielen telesne a duševne, ale aj duchovne na slávu Božiu a radosť učiteľom a rodičom.      

Definícia spravodlivosti hovorí, že spravodlivosť je dať každému, čo mu patrí. To má platiť všeobecne z každého hľadiska. V živote sa dávajú odmeny v zamestnaní, sudcovia nadeľujú čo patrí delikventom a v škole sa dávajú známky. Lenže známky  nie sú vždy postačujúce, hlavne, keď úsilie a zodpovedný prístup k povinnostiam, či angažovanosť prevyšuje zaužívaný štandard. Zriaďovateľ katolíckych škôl v Košickej arcidiecéze, ktorým je Arcibiskupský úrad v spolupráci s Arcibiskupským školským úradom v Košiciach pravidelne oceňuje na návrh jednotlivých škôl študentov, ktorí dávajú zo seba to „naviac“. Nejde tu stále len o vynikajúce študijné výsledky, ale často sa prihliada na celkovú osobnosť mladého človeka, jeho morálne a prosociálne kvality. Aj tento rok 27. júna sa uskutočnilo morálne oceňovanie žiakov a študentov v katolíckych školách Košickej arcidiecézy. Slávnosť začala svätou omšou v kostole Krista Kráľa v Košiciach. Ocenenie študenti prevzali z rúk  J.E. mons. Stanislava Stolárika, pomocného biskupa Košickej arcidiecézy, ktorý je zodpovedný za školstvo v našej arcidiecéze. Ocenených študentov mu postupne predstavoval riaditeľ Arcibiskupského školského úradu v Košiciach Mgr. Miroslav Jacko. Z našich študentov si v tomto školskom roku ocenenie prevzali študenti: Michaela Strončeková z tretieho ročníka a Adam Reviľák zo sexty. Keďže sa nedá stále posielať všetkých, ktorí by si ocenenie zaslúžili, každoročne vedenie školy spolu s triednymi učiteľmi navrhuje svojich zástupcov.  Títo dvaja študenti teda symbolicky reprezentovali svojich všetkých kamarátov zo školy, ktorým záleží nielen na svojom vedomostnom a osobnostnom raste, ale aj na dobrom mene školy a Cirkvi.

Dňa 26.6.2012 sme sa my študenti kvarty: Denisa Uličná, Denisa Kubátová, Ondrej Pös a Miroslav Vojtek zúčastnili na súťaži pod názvom “Poklad rytiera Rolanda“. Súťaže sa zúčastnili spolu 4 tímy. V deviatich súťažných disciplínach nám pomáhal aj náš učiteľ telesnej výchovy Mgr. Anton Dubovecký, ktorý bol základnou súčasťou nášho tímu. Súťaž sa začala pri mestskej fontáne, kde každý tím dostal tričká so svojím číslom, ktoré bolo vopred vyžrebované jedným zo súťažiacich. Nám sa ušlo akurát číslo „1“, ktoré nás motivovalo, aby sme získali medaily práve s týmto číslom. Museli sme ale prejsť všetkými deviatimi disciplínami, z ktorých niektoré sme zvládli „ľavou zadnou“, ale pri niektorých sme sa aj zapotili. Napríklad taká lukostreľba nám dala poriadne zabrať. Tu sme indíciu, ktorú sme potrebovali na záver súťaže na vyriešenie záhady, kde sa nachádza náš kľúč od pokladu, nezískali, ale pri ďalších disciplínach sme mali väčšie šťastie. Ochutnávali sme bylinkové čaje u pani bylinkárky, hádali hádanku u pani richtárky na radnici alebo náš učiteľ prenášal ľudské fúriky, ktorých sme boli súčasťou. Spolu sme získali 7 z 9 indícií, ktoré nám pomohli pri hľadaní kľúča. Pre všetky družstvá čakala v truhlici sladká odmena v podobe čokoládových dukátov. Po sčítaní našich časov a výkonov prišlo vyhodnotenie. Keď vyhlásili 3. a 2. miesto boli sme v napätí, či sa vôbec umiestnime. No výsledky rozhodli tak, že po úspešnom prejdení všetkých disciplín sa náš tím umiestnil na krásnom 1. mieste.  Nevieme, či to bolo práve tým vyžrebovaným číslom „1“, alebo našou šikovnosťou. Sme si však istí, že do súťaží sme vložili svoje maximum, a preto nám zaslúžene patrí 1. miesto z 1. ročníka tejto súťaže. Poďakovať však musíme aj nášmu pánovi učiteľovi, ktorý nám pomáhal a doviedol náš tím do úspešného konca.   – Študenti kvarty –          

Posledné? Všetci veríme, že posledné len v tomto školskom roku 2011/2012. Posledný list triednej knihy je zapísaný. Sviatočná atmosféra vyžaruje na 100 m od školy. Je to tu! Cez víkend žiadne úlohy. Pondelkové ranné vstávanie s vedomím, že ešte ja nemám známku z fyziky a asi „poletím“, že musím do školy,… neriešim! Sú predsa prázdniny. Ale za tých 10 mesiacov si človek predsa len navykne. Možno ma v utorok prenikne myšlienka „zajtra do školy“, ale nehrozí, že by to trvalo viac ako tri desatinky sekundy. …. ale možno mi to o 5 – 6 týždňov ešte bude chýbať. Tak nech! Teraz si ale vychutnám záver roka. Po slávnostnej sv. omši Te Deum v bazilike sme sa ako zvyčajne vrátili do školy na slávnostné vyhodnotenie školského roka, výsledkov a pre „výplatu“. Tú niekto z nás dostane až doma (:)). Na forme nezáleží. Ale dúfam, že z našej školy nikto Linku detskej istoty – pomoc v núdzi potrebovať nebude (:)).  Na spomínané vyhodnotenie sme sa stretli už tradične na chodbe školy. Pán riaditeľ ďakoval, povzbudzoval, ale aj dohováral (niektorým). Pani zástupkyňa prečítala ocenených, ktorí od pána riaditeľa dostali ďakovný list a srdečný stisk ruky. Žiaľ zazneli aj dve mená pokarhaných študentov. No, čierne ovce sú asi v každej rodine! Potom už len zaželanie zaslúženého oddychu a šťastného návratu do školy, do šťastnej rodiny. Následne  v triedach sme si zobrali ďalšie ocenenia triednych v podobe knižiek a spomínané „výplaty“. Dnes asi sme veľmi nerozmýšľali, lebo rozum nám zatemnila radosť z dlho očakávaného „konca“, ale až to prejde, asi si poviem: „Trocha mi to bude chýbať“. Ruku na srdce. Vám nie? Teda dovidenia na horách, kúpaliskách, v kostole, odpustoch a len tak v meste. A po lete sa uvidíme v našich známych laviciach. Krásne a ničím nerušené prázdniny!!!

Dňa 25.6.2012 navštívil Slovensko a Bratislavu nositeľ Nobelovej ceny za fyziku: Douglas D. Osheroff – profesor fyziky Stanfordskej univerzity v San Franciscu v USA. Na pozvanie Občianskeho združenia AMAVET a Slovenských elektrární, člena skupiny Enel, sa profesor Osheroff stretol so žiakmi stredných škôl zo Slovenska v Aule Aurela Stodolu na Strojníckej fakulte STU v Bratislave. Tohto podujatia sa zúčastnili aj študenti našej školy: Ján Čegiň, Adam Reviľák (obaja zo sexty), František Šverha (kvinta), Jozef Kašperan, Daniel Mika a Miroslav Vojtek (všetci z kvarty), aktívni členovia nášho vedecko-technického klubu Amavet 655. Pod vedením PaedDr. Miroslava Vojteka sa zapojili do prezentácie nášho klubu Amavet, ktorá bola súčasťou sprievodného  podujatia – Deň vedeckej mládeže).  Čítajte ďalej

Naša posledná hodina literatúry sa pretvorila na malé javisko. Všetko, čo sme sa v rámci tematického celku Dramatická literatúra naučili, sme zakomponovali aj do praxe. Stačilo trochu ochoty, sebadôvery a odhodlania. Nápady a inšpirácia nám zo začiatku robili problémy, no postupom času, keď sa termín premiéry blížil, sme ako správny kolektív spojili hlavy dokopy a modifikovali časť divadelnej hry Statky – zmätky od Jozefa Gregora Tajovského. V našej verzii hry, ktorú sme pomenovali Zmätky – statky, si zahrali všetci moji spolužiaci. My dievčatá sme boli iniciatívnejšie. Zobrali sme si na starosť kulisy a kostýmy. Chlapci sa zase postarali o dokonalé stvárnenie hereckých postáv a pobavenie divákov, lepšie povedané diváčky – našej pani učiteľky Ronďošovej, keďže sme do bodky splnili podmienky a na realizácii sme sa podieľali všetci. Hra bola veľmi vydarená, hudba v pozadí, veľké kulisy, výborní „herci“… na záver obrovský potlesk, aj keď len jediného diváka, široký úsmev pani učiteľky, ktorý hovoril za všetko. Všetci sme boli s hrou veľmi spokojní a v záverečnom hodnotení sme sa spoločne zhodli na pozitívach takého typu hodiny. Chválili sme nielen kreativitu a zábavu, ktorú nám táto hodina priniesla, ale aj to, že sme sa ešte viac spojili ako kolektív, taktiež sme získali rôzne skúsenosti do života, ako je zodpovednosť, tolerancia, ochota a poctivosť. Už teraz sa tešíme na ďalšiu takúto hodinu, pretože to bol skvelý nápad, za ktorý našej pani učiteľke ďakujeme.                          Katarína Kotorová, II. ročník

Ivana Šoltýsová, študentka II. ročníka nášho štvorročného gymnázia dostala v tomto školskom roku možnosť spoznávať svet. A to svet v zmysle geografickom aj svet modelingu. Bolo to len akési nahliadnutie do týchto svetov „cez kľúčovú dierku“, ale komu z nás sa to podarilo? Pre niekoho snívanie, pre niekoho realita. O exotickej Číne a o modelingovom priemysle sa s nami podelí Ivana.  Mesto, ktoré nikdy nespí – (spomienky na Šanghaj)          Rozhovor                    

Krajina mnohých tvárí, kultúr, otvorených možností nielen v oblasti vedy a techniky. Tulipány, dreváky, veterné mlyny, DJ Tiesto, Vincent van Gogh… To je len matná predstava o tom, čo nás v dnešnej besede čakalo. No my sme išli hlbšie. Multikultúrna spoločnosť so všetkými jej krásami i príkoriami, rôznorodosť v každej oblasti. Životný štýl (ne)meniaci sa v priebehu desaťročí, politický systém, mešity týčiace sa medzi domčekmi…. Kontrasty a predsa jednota. Diverzifikácia v celku. Symbióza. Holandsko.   „Go and see the world. Go and travel.“ Takýto odkaz vyslala mladým ľuďom, študentom septimy a 3. ročníka naša ďalšia významná návšteva. V utorok 19. júna na Gymnázium sv. Jána Bosca zavítala jej excelencia Daphne Bergsma, veľvyslankyňa Holandského kráľovstva na Slovensku, ktorá túto funkciu plní už vyše troch rokov. V prednáške, ktorá bola, ako inak, vedená v anglickom jazyku, nám táto rodená Holanďanka priblížila spoločnosť v jej krajine, oboznámila nás so životom v Holandsku, holandskými symbolmi, ich typickým jedlom a aj s prácou diplomata. Zameriavala sa na rozdiely medzi Holandskom a Slovenskom, ako aj na kultúrnu rozmanitosť samotného Holandska, s ktorou sa vysporadúvajú lepšie ako my na Slovensku. Po prezentácii prišiel rad na diskusiu, kde sme si mohli prakticky vyskúšať naše jazykové schopnosti. Na naše otázky odpovedala s ochotou a úprimnosťou, ktorú určite všetci ocenili. Každý si z tohto stretnutia niečo odniesol, či už nové informácie, malý darček, alebo tí aktívnejší dokonca knihu. Ale najmä pocit, ktorý vás prenikne po stretnutí s niekým veľkým, rozhľadeným, skromným. Ďakujeme, Daphne.  Veronika Miklušová, Lucia Chovancová, III. ročník

Pravidelnú piatkovú sv. omšu 15. júna sme slávili mimoriadne v škole a nie v kláštornom kostole. Mali sme na to veľmi pádny dôvod. V tento deň liturgickej slávnosti Najsvätejšieho srdca Ježišovho sa pridružila ešte jedna milá slávnosť. Vdp. Ján Fábian, SDB posvätil pri sv. omši škole darované sochy, ktoré sme predstavili prednedávnom. V komornej rodinnej atmosfére školy boli práve na tento sviatok posvätené sochy ľudovo nazývané Božského srdca a srdca Panny Márie. Po upršaných chmúrnych „medardovských“ dňoch nám počas sv. omše pohládzali tváre teplé ranné júnové slnečné lúče. Prenikli nielen priestor, ale verím, že aj naše srdcia. Don Fábian poprial nám všetkých, aby sme sa prostredníctvom sôch dostali bližšie k Bohu. Na záver sv. omše sme sa spoločne pomodlili Litánie k Najsv. srdcu Ježišovmu a posilnení Eucharistiou a slovom sme sa s chuťou pustili do jedného z posledných dní tohto školského roka. Veď vidina prázdnin je tááák blííííííííízko.