Neisté úsmevy, očakávanie, cestovná horúčka, zakývanie, odčítanie z pier cez okno autobusu, uloženie batožiny,
posledné
rady blízkych pred cestou,… Zmes podobných giest, pocitov a slov sa zhmotnilo v dnešné piatkové popoludnie (4. mája) na dvore pred našim gymnáziom. Že prečo? Partia študentov a zopár rodičov neodolala volaniu cestovateľského dobrodružstva a možno aj dona Bosca, patróna školy a práve odchádza na svoju putovno – poznávaciu cestu po stopách dona Bosca do slnečného Talianska. Počasie sa išlo zblázniť. Dážď a horúčava sa striedali, akoby sa nevedeli od toľkej radosti rozhodnúť, čo bude našim výletníkom viac vyhovovať. Vodič autobusu pán Čupa vydal pokyny sediacim v autobuse, ktorý sa má stať na popoludnie a noc ich spoločnou obývačkou aj spálňou. Vedúci zájazdu a sprievodca náš učiteľ a salezián v jednej osobe Janko Fábian, zase povedal pár slov o ceste a pani zástupkyňa ako dobrá mama usmerňovala a pomáhala nájsť to správne a hlavne voľné miesto cestychtivým študentom.
Posledné kývanie, povzdych a pohľad zostávajúcich sprevádzal autobus vychádzajúci cez bránu od areálu školy na dlhú cestu. My, čo sme tu ostali, sprevádzajme našich kamarátov svojimi modlitbami na ich púti a určite sa už tešíme na rozprávanie ich zážitkov.
Nech teda don Bosco sprevádza vaše putovanie naši drahí a Pán Boh vás ochraňuje na cestách Európy. Nuž teda: „Šťastnú cestu a dovidenia!“