Naši absolventi, bývalí oktaváni majú za sebou 21. 5. -24. 5. 2012 snáď najdramatickejší, ale zároveň najkrajší týždeň ich doterajšieho života, ktorý sa trvalo zapíše do ich curiculum vitae. Skončila zábava a hranie sa na maturantov akciami ako stužková, písomky, či rozlúčka so školou pred akademickým týždňom. Rána toho týždňa boli plné vyplašených očí, zvierania žalúdka, do ktorého sa nič nedalo dostať, hlava ťažká od vedomostí, pocit prázdnoty. Ruky na chodbe pred osudnými dverami zvierajúce zošity a knihy, ale prenos medzi očami a mozgom akosi nefungoval. „ERROR! Preťažená sieť!“ – hlásil mozog a odmietal prijímať ďalšie informácie a neuróny iskrili a skratovali ako novoročný ohňostroj. Keby v tento týždeň boli počuteľné strelné modlitby maturujúcich, bol by v škole rachot ako na vojenskej strelnici. Tu si človek uvedomí absurdnosť upokojovania útechy starších kamarátov, ž
e je to len brnkačka a formalita. Ani najlepší majster autosugescie by tomu neuveril a neostal pokojný ako Angličan na Slovensku. Je to tu a ja sám to musím zvládnuť! Na druhej strane bolo ojedinele počuť buchot padajúcich skál zo srdca po úspešnej skúške, nekontrolované pohyby radosti vychádzajúcich z triedy s výrazom absolútnej dezorientácie, slzy poväčšine šťastia a tá konečná radosť vyvážila ba prekonala všetky krušné chvíle predtým. Zase sa overilo a potvrdilo pravidlo, že kto to mal ťažšie na cvičisku, ľahšie zvládal na bojisku. Profesori, komisia, boli ako naša rodina, rodičia. Spravodliví, ale milosrdní.
Po úspešnom zvládnutí maturít, hneď na druhý deň, nasledovalo slávnostné vyradenie absolventov. Slávnostnú chvíľu umocňovala úvodná slávnostná sv. omša, skrášlená nádherným spevom školského zboru Prameň, v ktorom si zaspievali naposledy niektoré absolventky a prežitá tiež poslednýkrát s mladšími spolužiakmi, ktorí so zbožnou závisťou pozerali už na ABSOLVENTOV v prvých laviciach. Sv. omšu ako poďakovanie za krásnych 8 rokov celebrovali obidvaja naši kňazi kaplán Peter a salezián Ján. Je to nevšedná možnosť a privilégium nášho gymnázia lúčiť sa s absolventmi v krásnom a svätom prostredí chrámu. Potom príhovorom absolventky Moniky Homiakovej z OKT B, začala na pokyn pani zástupkyne Eriky Ronďošovej oficiálna rozlúčka so školou. Pán riaditeľ odovzdal ako ocenenia ďakovné listy aktívnym študentom a potom nasledovalo preberanie maturitných vysvedčení, podpisovanie protokolov a prevzatie zaslúžených knižných darov, kvetov, venovaných o rok mladšími spolužiakmi – septímanmi a tretiakmi, suputníkmi v edukácii a praktických spomienkových darčekov venovaných školou. V závere sa prihovoril absolventom riaditeľ školy, z ktorého príhovoru vyberám niekoľko myšlienok: „Úspešne ste zvládli maturitné skúšky a zažili dotyk neba. Napätie opadlo a teraz pred sebou vidíme mladých zrelých ľudí, plných elánu a očakávania nového života. Tvorili sme za osem rokov jednu rodinu, aspoň sme sa o to snažili. Stali sme sa navzájom súčasťou svojich životov a je krásne, že toto puto spolupatričnosti k strednej škole ostáva v človeku často po celý život. Stále to bude – Môj gympel, moja škola, naša škola…. Veď škola to nie sú len múry, ale každý z vás tu zanechal kúsok svojho života, svojho jedinečného a osobitého „ja“. Vaše zážitky, smiech i ťažšie skúsenosti dýchajú stále v tejto škole a oni tvoria tú „našu“ školu. Nezabúdajte, že všetci ste skvelí a jedineční! Chcem poďakovať i touto formou vám, absolventom školy. Lebo nie len vy ste čerpali vedomosti a skúsenosti v tejto škole medzi nami, ale aj my ostatní – pedagógovia, zamestnanci aj mladší spolužiaci sme boli obdarení vašou prítomnosťou medzi nami. Prežili ste medzi nami prakticky polovicu svojho doterajšieho života. Po ôsmich rokoch stojíte pred nami zoči-voči ako zrelé osobnosti pripravené samostatne vstúpiť bránou do života, odhodlaní sa popasovať o svoje ideály.
Svojím životom, postojmi, ďalším štúdiom a poctivou prácou, svojimi osobnými úspechmi šírte dobré meno sebe aj tejto škole, z ktorej sa ako zrelí mladí ľudia rozpŕchnete po celej našej vlasti.
Ubezpečujem vás, že keď si nebudete vedieť rady, brány našej školy a naše srdcia sú vám stále otvorené. Radi sa s vami podelime o vaše radostí aj starostí, ktoré určite v živote prídu. Stále tu budete doma medzi svojimi. Nech dobrotivý Pán Boh požehnáva vaše ďalšie kroky životom.“
Bodku za slávnosťou urobili absolventi hymnickou tradičnou piesňou – Gaudeamus igitur a spoločnou fotografiou pred oltárom.